Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

brány

Bránenie pôdy. Necpaly, okr. Martin. Foto J. Dérer. Archív negatívov SNM Martin.

1. poľnohospodársky nástroj na rozbíjanie hrúd zeme po orbe, vytrhávanie koreňov burín, zahrnutie vysiateho obilia a semien krmovín. Poznala ich už agrárna kultúra rímskych provincií, ale Slovania ich do obdobia stredoveku neprevzali, pretože ich systém poľnohospodárskej výroby (divoká trávopoľná sústava) brány nepotreboval. So zavádzaním trojpoľného hospodárenia a pluhu v 12. a 13. storočí sa na území Slovenska objavovali ťažké rámové brány so železnými zubami ako nevyhnutné kultivačné náradie pôdy. V tejto podobe sa zachovali až do 50. rokov 20. storočia. Rám na brány si zhotovovali roľníci sami, železné zuby (brániky) dedinskí kováči. Rozdiely medzi bránami boli v ich tvare (štvorec, obdĺžnik, kosoštvorec) a vo veľkosti; okrem bežných 2–3 radových brán boli i veľké so 6–8 radmi zubov. V niektorých oblastiach Slovenska (Kysuce) sa ojedinele vyskytovali aj brány s drevenými zubami, ktoré sa používali pri ručnom spôsobe obrábania pôdy. Celoželezné brány továrenskej produkcie sa začali na Slovensku používať až po kolektivizácii poľnohospodárstva;

2. názov tradičného svadobného koláča rozšíreného na západnom Slovensku. Tvarom imitoval poľnohospodárske náradie, ktoré malo v zmysle ľudovej viery zabezpečiť novovznikajúcemu hospodárstvu dobré úrody.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: príprava pôdy, trojpoľné hospodárenie
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

galéria