Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ryby

(lat. Osteichthyes)

živočíchy z triedy vodných stavovcov. Lov rýb a ich cieľavedomý chov je súčasťou rybárstva. Na Slovensku žije asi 70 druhov rýb. Bohaté tradície rybárstva a význam rýb v živote našich predkov dokazuje bohaté názvoslovie, ktoré obsahuje do 400 pôvodných slovenských názvov. V tradičnej strave získali ryby dôležité miesto nielen pre biologickú hodnotu mäsa, ale aj ako cirkvou uznávané pôstne jedlo. Za najhodnotnejšie druhy sa považovali hlavátka [Hucho hucho (L.)], sumec (Silurus glanis L.), šťuka (Esox lucius L.), úhor [Anguilla anguilla (L.)], kapor (Cyprinus carpio L.), v horských oblastiach pstruh (Salmo trutta L.) i lipeň [Thymallus thymallus (L.)]. Známy bol aj lov vyzy [Huso huso (L.)] na Dunaji a zbieranie číkov (číkarenie) na bahnitých miestach riek a jazier. Ryby sa pripravovali čerstvé, prípadne sa konzervovali sušením, údením alebo marinovaním v octovej vode s cibuľou. Vo výtvarnom umení sa motív ryby vyskytoval ako dekoratívny prvok, v kresťanskej symbolike spodoboval Krista (zobrazovanie na pamiatkach ranokresťanského umenia). Ryby usporiadané do trojuholníka symbolizovali sv. Trojicu. Na Slovensku sa ryby v ľudovom umení vyskytovali najčastejšie v maľbe na keramike a tvar ryby mali aj formy na koláče.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: pôstne jedlá, rybárstvo, rybolov
Literatúra: Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974.
Mjartan, J.: Ľudové rybárstvo na Slovensku. Bratislava 1984.
Mjartan, J.: Rybárstvo. In: Horehronie I., Bratislava 1969, 229-274.