Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

záprah

Volský záprah s vozom. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1955, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V: Törey

(zápraž, zápriež)

1. spôsob priahania ťažných zvierat do jarma, jarmice, konského postroja pri poľnohospodárskych prácach a dopravných príležitostiach;

2. hospodárske zvieratá na priahanie – konský, volský, kravský a ojedinele (najmä na južnom Slovensku) aj oslý záprah. Vlastníctvo záprahových zvierat bolo dôležitou podmienkou vykonávania poľnohospodárskej produkcie a takmer jediným prostriedkom na dopravu nákladov a osôb, najmä do začiatku 20. storočia. Druh a počet vlastnených záprahových zvierat odrážal sociálnu diferenciáciu obyvateľstva. Majetnejší roľníci vlastnili pár volov alebo koní (volár, voliar, koňár, koniar), sociálne slabšie situovaní pracovali s kravským záprahom (kravkár, kravičkár, kravár). Pri nedostatku záprahových zvierat si roľníci pri nárazových prácach vypomáhali zapožičaním ťažných zvierat → spriahanie. Napriek civilizačným zmenám, mechanizácii a modernizácii nestratili tradičné formy záprahu v niektorých odvetviach opodstatnenie až do súčasnosti (napr. lesné hospodárstvo).

Autor: Magdaléna Paríková

Pozri aj: jarmo, jarmica, spriahanie
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008.

galéria