Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

voz

Rebrinový voz. Lubina (okr. Nové Mesto nad Váhom). 7O. roky 20.storočia. Archív fotopozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave.

kolesový dopravný prostriedok ťahaný konským, volským, kravským záprahom. Na Slovensku sa používali menšie dvojkolesové vozy ako kára a štvorkolesové vozy, ktorých funkcia sa spájala s celoročným cyklom poľnohospodárskeho roka, s rozličnými odvetviami výroby, ťažby dreva, železnej rudy, uhlia, až po zárobkové povozníctvo. Úpravou vrchnej časti voza pridaním dosiek, rebriny, ukladaním prútenej košiny na súkolie sa voz prispôsoboval k druhu dopravovaného nákladu. Konštrukčná a funkčná variabilnosť voza sa odráža v ľudových názvoch: rebriňák, rebrinový voz, drabiňok, drabiňák, drabinový voz, lujtraňik, rojltrak, došteňak, košinový voz, hnojný voz, senný voz, furmaňec, furmanský voz, kubičný voz. Okrem pracovných činností slúžil voz aj pri príležitosti svadby (prevážanie vena nevesty, svadobných hostí), nezriedka aj na prevážanie truhly v prípade vzdialených sídel od cintorína (lazové osídlenie). Osobitnú skupinu predstavujú vozy určené na osobnú dopravu (brička, hintov, koč, fiaker), ktoré boli špeciálne upravené (perovanie kolies, snímateľná strieška, sedadlá pre cestujúcich, lampáše na osvetlenie). Takéto vozy vlastnili zvyčajne špecializovaní furmani (kočiši), pre ktorých bola doprava osôb zdrojom zárobku.

Autor: Magdaléna Paríková

Pozri aj: kára, povozníctvo, voziareň
Literatúra: Mruškovič, Š.: Transport a dopravné prostriedky v tradičnom poľnohospodárstve. In: Národopisný zborník, roč. 14, 2003, 27-70.

galéria