Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sane

Drevené sane. Fačkov (okr. Žilina), 1972, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: Z. VAnovičová

bezkolesový dopravný prostriedok pohybujúci sa kĺzaním, používaný v zimnom aj letnom období (najviac na dopravu sena zo strmých a ťažko prístupných miest k ceste, kde sa náklad naložil na voz). Do saní sa priahali kone, voly a kravy. Používali sa na celom Slovensku a patrili tak ako voz k základnému vybaveniu roľníckych hospodárstiev (vyvážanie hnoja, doprava sena zo vzdialených poľných stodôl, pri ťažbe dreva) a v zárobkovomn povozníctve . Pred vybudovaním železnice a autobusovej siete patrili sane a vozy k základným prostriedkom osobnej dopravy (návšteva mesta, lekára, jarmoky, trhy, svadba, pohreb). Používali sa jednodielne sane, na ktoré sa ukladali bočnice, rebriny, dosky, košina. K základnej časti sa pripájali aj kratšie sane a vlačuhy (objemnejšie náklady, dlhé drevo). Viacfunkčnosť saní a ich konštrukčná variabilnosť sa uchovala v ľudových názvoch: hole sane, sane s klanicami, vlečniak, zvlač na hnoj, hojové sane, zvážkové sane, krne, kurty, gnatkykorbové sane, furmanské sane.

V prvej polovici 20. storočia sa uchovali stavebné objekty (predovšetkým pastierske obydlia, koliby), v spodnej časti ktorých boli upevnené sane (sanice) uľahčujúce premiestňovanie stavby.

Autor: Magdaléna Paríková

Pozri aj: transport, doprava
Literatúra: Bednárik, R.: Príspevok k problematike prvých dopravných prostriedkov a bývania. Národopisný zborník SAVU, 1952, 351-375.
Podolák, J.: Zimná doprava sena z horských lúk na západnej strane Malej Fatry. In:Slovenský národopis, 162,565-572.