Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

opálka

 Opálky. Kochanovce (okr. Humenné), 1970, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík

(fiľfas, filpas, filkaš, košalka, košiarik)

plytký kôš kruhového alebo oválneho pôdorysu s dvoma uchami. Opálky boli pletené z nešúpaného i ošúpaného vŕbového prútia, z lubov lieskového, klenového, dubového, jedľového, jaseňového, javorového dreva alebo z ľahko ohýbateľných a štiepateľných koreňov borovice, borievky, agátu, jedle, smreku. Opálky slúžili na transport plodín (napríklad zemiaky), na prenášanie sena a rôznych materiálov (dreva, hliny a pod.). Pletenie opálok bolo rozšírené na celom Slovensku najmä ako domácka výroba v rámci košikárstva. Pletením opálok z nešúpaného vŕbového prútia sa zaoberali Rómovia.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: košikárstvo, lub
Literatúra: Koma, J. Domácka výroba a remeslá. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 87-119.
Stano, P.: Košíky v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe. Bratislava 1960.
Zajonc, J.: K dejinám košikárstva. In: Juriga, P. a kol.: Košikárstvo – premeny vŕbového prútia. Bratislava 2007, 11-29.