Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

chomút

Kone zapriahnuté v chomúte. Heľpa (okr. Brezno), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík.

(chimit, chomont, kunsko jarmo)

základná časť konského postroja položená na krku koňa. Pred rokom 1000 sa kone zapriahali pomocou remeňa natiahnutého na krku a upevneného do jarma. Chomút má pravdepodobne východný pôvod a považuje sa za ranostredoveký vynález. Prvé doklady o použití chomúta pochádzajú z 9.-11. storočia. V Európe sa rozšíril v 13.-14. storočí. Chomút, pod ktorý sa kládla mäkká kožená poduška (podklad, hlavnička, vankoš), tvorila drevená kostra obšitá kožou. K ostatným častiam konského postroja sa pripevňoval pomocou remeňov (bočníky) a k oju sa pripevňoval retiazkami. Zriedkavo sa chomút popri jarmici a jarme používal aj na priahanie hovädzieho dobytka. Používanie chomúta a podkov umožňovalo lepšie využitie konskej sily pri orbe, v doprave a pod. Chomúty vyrábali remenári a sedlári. Ich výzdobu tvorilo vybíjanie kovovými cvokmi. V jazyku folklóru sa chomút objavuje ako znak neslobody a podriadenosti. Rovnaký symbolický význam má aj jeho použitie so zábavnou funkciou v súčasných svadobných zvykoch – zakladanie chomúta na krk mladoženícha ako symbol straty jeho slobody. Tento zvyk na Slovensko prenikol približne v polovici 20. storočia z Čiech.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: jarmo, jarmica
Literatúra: Beranová, M.: Zemědělství starých Slovanů. Praha 1980.
Dějiny hmotné kultury I(1), I(2). Praha 1985.

galéria