Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

štedrovečerné jedlá

Štedrovečerné jedlá na stole. Vikartovce (okr.Poprad), 1. polovica 20. Storočia. Prevzaté z: R.Stoličná a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000,  s. 115, obr. 81. Foto: T. Szabó.

tradičné jedlá pripravované a konzumované na Štedrý deň. Štedrý deň, považovaný ľudovou vierou za deň nového počiatku, mal pre ľudí magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Cirkevné nariadenia zaviedli jej pôstny charakter. Týmto dňom sa končil tridsaťdňový adventný pôst. Väčšina zo štedrovečerných jedál spája v sebe oba tieto princípy. Na Slovensku k tradičným štedrovečerným jedlám patrila polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde zo sušených húb alebo ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka – kyseľ. Typickými štedrovečernými jedlami boli aj múčne jedlá – rezance s makom alebo plnené varené pirohy, na väčšine územia boli známe opekance. Pripravovali ich z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nalámali alebo nakrájali na menšie kúsky, zaliali teplým mliekom alebo cukrovou vodou, posypali makom alebo poliali medom. Piekli sa koláče a pečivo pre rodinu, koledníkov, pastierov, služobníctvo aj pre dobytok. Vianočné koláče a pečivá mali rôzne tvary a názvy, k najtypickejším patril kračun a štedrák. Pokrmom, ktorý sa do ľudového prostredia dostal prostredníctvom cirkvi, boli vianočné oblátky, ktoré sa na štedrú večeru jedli potreté medom a so strúčikom cesnaku. Súčasťou štedrej večere bývalo ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené. Na stole nesmeli chýbať jablká a orechy. U rímskych katolíkov sa pod vplyvom cirkvi na štedrú večeru rozšírila konzumácia rýb, ktoré sa ako studenokrvné živočíchy považovali sa pôstne jedlo. Čerstvé ryby sa jedli varené alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy už na Štedrý večer. Súčasťou štedrej večere boli aj alkoholické nápoje, predovšetkým pálenka, teplá pálenka – hriate alebo víno. Pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia. Magické účinky prosperitného charakteru sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov, niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Zvyšky alebo omrvinky štedrovečerných jedál boli považované za posvätné. Po večeri sa dávali hospodárskym zvieratám, niekde sa nosili na povalu domu či nechávali na stole pre duše zomrelých predkov, alebo sa odložili a v prípade potreby používali ako liečebný magický prostriedok.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: kračun, obradové jedlá, obradový koláč, opekance, pôstne jedlá, štedrák, vianočné jedlá
Literatúra: Markuš,M.: Štedrovečerná hostina, jej korene a tradície na Slovensku. Čítanie o správnej výžive na rok 1965, s.118.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.