Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

parenica

Výroba a hotové parenice. Priechod (okr. Zvolen), 1962. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Podolák.

parený jemne údený ovčí syr zavinutý do dvoch svitkov syrových pásov v tvare S. Parenice sa tradične vyrábali na salašoch z ovčieho syra tak, že sa nechal kysnúť niekoľko hodín v plátennom vrecku zavesenom na teplom mieste v kolibe. Po vykysnutí sa časti syra ponárali do horúcej vody, kde zmäkli a mohli sa vyťahovať do dlhých pásov, ktoré sa vkladali do teplého slaného roztoku. Syrové pásy sa na doske skrúcali od koncov smerom do stredu do tvaru špirály. Dve spojené špirály pareného syra sa zviazali syrovým motúzikom a vložili na 2-3 hodiny do studeného soľného roztoku a dali sa mierne zaúdiť. Hlavnou oblasťou tradičnej salašnej výroby parenice boli oblasti Pohronia, Gemera a Liptova. V oravskej obci Zázrivá sa udomácnila výroba parených syrov z kravského kľaganého mlieka v tvare zapletaných korbáčikov. Parenice vyrába aj mliekarenský priemysel. Tento syr, podobne ako oštiepok a bryndza, patrí k európskym tradičným syrárskym výrobkom a pod názvom „slovenská parenica“ má štatút chráneného výrobku Európskej únie.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.

galéria