Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

lúka

Plot chrániaci lúku pred pasúcim sa dobytkom. Osturňa, okr. Kežmarok. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Ušak.

(kosienok, lučina)

trávnatý pozemok, ktorý vznikol kultiváciou pôvodných lesných plôch. Cieľavedomé lúčne hospodárenie malo v tradičnom chove hospodárskych zvierat zabezpečiť potrebnú produkciu sena, ktoré tvorilo základ objemu krmovín pre zimný a maštaľný chov hospodárskych zvierat. Od mája až po odvezenie sena sa lúky chránili (hájiť lúky). Až potom slúžili ako pasienky. Podľa polohy a kvality sa lúky rozlišovali na hôľne, ktoré boli nad pásmom lesov a boli súčasťou pasienkov. Hnojili sa košarovaním. Seno získané na nich konzumovali ovce zimujúce v horských mrazniciach (Veľká Fatra, Nízke Tatry). Horské alebo vrchovinné lúky vznikali buď na lesných rúbaniskách, alebo z vykultivovaných pasienkov. Kosili sa raz za rok a niekedy sa i hnojili košarovaním. Údolné alebo otavné lúky sa rozprestierali pod pásmom lesov a z hľadiska kvality trávy mali v lúčnom hospodárení najväčší význam. Kosili sa dvakrát ročne, pravidelne (v niektorých regiónoch Slovenska častejšie ako polia) sa hnojili navážaným maštaľným hnojom a košarovaním oviec. V medzivojnovom období sa začali prihnojovať aj priemyselnými hnojivami, ktoré umožnili až tri kosby v roku. Funkciu lúk spĺňali v minulosti i prielohy.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: dobytkárstvo, mraznica, košarovanie, pasienkové hospodárenie, lúčne hospodárenie
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.

galéria