Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

turoň

Obchôdzka s Turoňom. Čičmany (okr. Žilina), začiatok 20. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Autor neznámy

(turôň, chriapa)

fašiangová maskovaná postava. Ojedinele sa používala aj v iných zvykoch. Názov je odvodený od tura, zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť (na Slovensku vyhubený v 17. storočí). Maska predstavuje volskú hlavu držanú na tyči, s otvárateľnou papuľou (chriapou) a so zvoncami na rohoch. Muž stvárňujúci turoňa je zakrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. Postavu niekedy tvorila dvojica, pričom jeden držal hlavu a druhý sa rukami opieral o plecia prvého. Zakrytím zobrazovali aj telo zvieraťa. S turoňom chodila skupina fašiangovníkov, nazývaná tiež turôni: strelec, hajný, poľovník, mäsiar (Škopiak), žobrák, kominár, kurva, stará baba s pankhartom (figurína dieťaťa). Sprevádzali ich muzikanti. Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a drevenou šabľou (nožom) podrezali, čím hnoj nadobudol magickú silu (Kde sa turôň váľa, zemky sa dobre daria). Do hnojiska zapichli prút, ktorým pošibali stádo pri prvom výhone. Turoň však nesmel prejsť po chotári, lebo by zničil úrodu. Fašiangové obchôdzky s turoňom sa do súčasnosti zachovali na severozápadnom Slovensku.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: fašiangové obchôdzky, hnojisko, chotár, maska, maskovanie, plodonosná mágia, výhon
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.

galéria