páračky

(driapačky, drápačky)

spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny ako forma výpomoci. Ženy a dospievajúce dievčatá z obce, spravidla susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru alebo pred krstinami. Po dokončení páračiek v jednom dome prichádzali na pozvanie do ďalšieho v rámci reciprocity. Perie sa páralo vo večerných hodinách do polnoci v miestnosti s pripravenými stolmi a lavicami na sedenie. Po skončení práce gazdiná odmenila ženy pohostením (pálenka, koláče, sušené ovocie). Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábavnú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne. Do domu prichádzali aj mládenci a po dokončení práce, keď už nehrozilo rozfúkanie peria po dome, sa mládež zabávala. V niektorých regiónoch Slovenska pretrvali do 2. polovice 20. storočia.

Autor: Katarína Popelková