páračky
(driapačky, drápačky)
spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny ako forma výpomoci. Ženy a dospievajúce dievčatá z obce, spravidla susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru alebo pred krstinami. Po dokončení páračiek v jednom dome prichádzali na pozvanie do ďalšieho v rámci reciprocity. Perie sa páralo vo večerných hodinách do polnoci v miestnosti s pripravenými stolmi a lavicami na sedenie. Po skončení práce gazdiná odmenila ženy pohostením (pálenka, koláče, sušené ovocie). Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábavnú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne. Do domu prichádzali aj mládenci a po dokončení práce, keď už nehrozilo rozfúkanie peria po dome, sa mládež zabávala. V niektorých regiónoch Slovenska pretrvali do 2. polovice 20. storočia.
Autor: Katarína Popelková
Pozri aj: | priadky, fašiangy, výbava, krstiny, pálenka |
---|---|
Literatúra: | Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214. Hujík, V.: Čaro starých páračiek. In: Smer, 30, 1978, 9. |