Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

liečiteľ

Medzi liečiteľov, ktorí vykonávali chirurgické úkony, patrili aj kúpeľníci. Kúpeľník prikladajúci banky vo verejných kúpeľoch. Nemecko, 18. storočie. Prevzaté z Weigel, Ch.: Abbildung Der Gemein-Nützlichen Haupt-Stände Von denen Regenten [...].  Regensburg 1698, 140a

osoba vykonávajúca činnosť zameranú na obnovenie, prípadne i na ochranu zdravia. Do 14. storočia sa na Slovensku zaoberali liečením osoby späté s náboženstvom (veštci, kňazi, mnísi), verejnou hygienou (holiči, kúpeľníci) a jednotlivci so znalosťami vychádzajúcimi z praxe. V 15. storočí začali v mestách pôsobiť lekári, od 16. storočia samostatní ránhojiči. Liečením sa naďalej zaoberali aj jednotlivci bez odborného školenia, vychádzajúci z poznatkov ľudovej medicíny. Podľa tradičných názorov mal schopnosť liečiť napríklad človek narodený so zubami alebo kto si pred Jurajom (24. apríl) potrel ruky žabími vajíčkami. Poznatky liečitelia získavali od felčiarov i z lekární kláštorov. Liečitelia sa špecializovali podľa spôsobov liečenia, chorôb i pohlavia. Napríklad ženy, nazývané veštica alebo bohyňa, liečili magickými praktikami. Skúsené ženy pomáhali pri pôrodoch, prikladali banky a podobne.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: felčiar, bohyňa, veštec, zelinkár, zariekanie, pôrod, choroby hospodárskych zvierat, Juraj, jašter, kováč
Literatúra: Bokesová-Uherová, M. – Junas, J.: Dejiny medicíny a zdravotníctva na Slovensku. Martin 1985.
Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269.