Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

grgalica

(grgolica)

ženská démonická bytosť so znakmi prírodného démona. Genéza tejto predstavy zjavne súvisí so staroslovanským kultom duchov oživujúcich a zosobňujúcich prírodné zákony a sily. Výskyt i frekvencia predstavy o grgalici na Slovensku je už sporadická a v ľudových rozprávaniach pomerne zriedkavá. Na okolí Zvolena grgalicu popisovali ako obrovitú ženu s veľkými nohami, čiernymi ako uhoľ, s rukami ako lopaty, s driekom hrubým ako sud, plecami širokými ako posteľ, s hlavou ako mýtovnica, s očami ako taniere, s rozstrapatenými vlasmi siahajúcimi až po pás a s prsníkmi ako kanvy, prehodenými cez plece. Keď dolapila človeka, pchala mu do úst prsia, dokiaľ ho nezadusila. Svoju prítomnosť prezrádzala ťahavým húkaním. Na okolí Banskej Bystrice nemala nijakú podobu. Žila v horách a ľudia počuli len jej húkanie (v Čechách bol jej obdobou hejkal). Popisovaný vzhľad i prejavy stotožňujú grgalicu do istej miery s démonickou bytosťou zvanou Runa; mnoho analogických čŕt ju spája aj s lesným démonom bohynkou.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: bohynka, démon, Runa
Literatúra: Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.