Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

černokňažník

Černokňažník v ilustrácii k rovnomennej rozprávke v zbierke P. Dobšinského. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 212

(čarnoknižník, černokrižník, chmurnik, planetnik, veterník)

mužská démonická bytosť, ktorá podľa poverových predstáv riadila a ovládala prírodné živly a ovplyvňovala počasie. Najčastejšie mal podobu čierneho mnícha v dlhom rúchu, ktorá sa zachovala aj v rozprávkach. V oblasti Kysúc a Trenčína ho nazývali černokrižník a popisovali ho ako mladého chudého človeka s krížom cez nos a širokým klobúkom. Na Zamagurí a na Spiši bol známy ako planetnik, chmurnik, chmarnik a mal vzhľad chudého muža v dlhom dotrhanom plášti. Jedol len vajcia od čiernej sliepky a pil mlieko iba od čiernej kravy alebo kozy. Dom, v ktorom ho takto obdarovali, bol chránený pred bleskom a pomstil sa tým, ktorí ho odmietli počastovať, alebo ho oklamali. Lietal v oblakoch na drakovi (šarkanovi), s pomocou ktorého ovládal ťažké mraky, zmrazoval vodu a vyvolával búrku a krupobitie. Úcta k démonom vetra a oblačným javom je všeobecne rozšírená a siaha do najstarších období. V poverových poviedkach vie černokňažník okrem lietania v povetrí a čarovania tiež hľadať poklady a vzácne rudy v zemi.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: búrka, démon, drak, krupobitie, rozprávka
Literatúra: Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.
Socháň, P.: Čo si slovenský ľud o vetre rozpráva. Rozličné druhy vetrov. In: Kalendár Slovenskej ligy, roč. 9, 1934, 99-108.
Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 294.