Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Bakchus

Antické zobrazenie Bakchusa na Mozaike v meste Sousse, Tunis. Prevzaté z http://traumwerk.stanford.edu/philolog/Bacchus-Sousse.jpg

1. pomenovanie boha Dionýza. V gréckej mytológii pôvodne boh úrody a plodnosti, neskôr vína a neviazanej zábavy. Uctievali ho aj ako boha rastu v prírode, ochrancu ovocných stromov, vzbudzoval básnické a veštecké nadšenie, prinášal radosť zo života, lásku i zdravie. Jeho putovanie svetom sprevádzala divoká hudba a hlučná veselosť. Takto bol zobrazovaný v stredovekých i neskorších mestských karnevalových sprievodoch. Bakchus je postavou alegorického sprievodu pri oberačkových slávnostiach vinohradníkov (Modra, Pezinok);

2. v ľudových hrách bol Bakus, hrubý pán, straško, brucháč postavou fašiangových obchôdzok. Predstavoval chlapa v obrátenom kožuchu alebo širokom plátenom odeve vypchatom slamou, začiernenou tvárou a často aj s falickým symbolom. Nechodil pešo, nosili ho na drevenej koze či na saniach. Rozveseľoval ťarbavosťou, opitosťou, erotickým správaním či pováľaním sa so ženami. Predstavoval radosť, plodnosť, úrodnosť. Bakusmi sa niekde nazývali aj presne nešpecifikované fašiangové maškary a sprievody maskovaných postáv.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: maska, fašiangy, karneval, vinobranie
Literatúra: Luther, D.: Ľudové divadlo. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 237-258.

galéria