Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vojak

Vojak rakúsko-uhorskej armády v 1916 zo Slovenska. Ateliérová fotografia v Szombathely v Maďarsku. Súkromný archív. Ľ. Falťanová

občan odvedený a zaradený do vojska; v činnej službe uniformovaný príslušník armády. V Uhorsku stála armáda od r. 1715. Okrem pravidelných odvodov na 10, 12 rokov robili mimoriadny nábor vojakov (a lapanie zbehov) tzv. Werbung Kommandá v krčmách za pomoci tanca. Pretrvali do uzákonenia všeobecnej brannej povinnosti r. 1868. Odvod (asentírka) pred vojenskou komisiou, nástup (rukovačka) na vojenskú službu i služba v armáde sa stali námetom mnohých prejavov ľudovej slovesnosti. Odchod z obce na vojenčinu sprevádzali rozličné obyčaje (regrút). Absolvovanie vojenskej prezenčnej služby sa stalo v tradičných spoločenstvách kritériom plnoletosti, mužnosti, svetaznalosti i kultúrnosti. V mestách so stálymi posádkami a väčším sústredením vojska zohrávala armáda, najmä dôstojnícky zbor významnú úlohu v spoločenskom a kultúrnom živote; aktívne sa podieľali na hudobných podujatiach, pripravovali vlastné plesy, tanečné zábavy, rôzne kultúrne, športové a odborné akcie. Okrem vojenských kasín, vojenských kasární (ubytovní) bývali v posádkových mestách osobitné korzá (maďarsky bakakorzo) pre obyčajných vojakov.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: regrút, verbunk
Literatúra: Vojenské dejiny Slovenska, zv. I-VI. Bratislava, MNO 1944-2009.
Segeš, V. et al.: Military Chronické. Bratislava, Perfekt 2009.