Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

richtár

Richtár z Badína (okr. Banská Bystrica), 1894. Národné muzeum Praha. Foto J. Guthais

(birov, fojt)

1. predseda obecnej samosprávy. I keď sa za 1. ČSR v roku 1922 zaviedol názov starosta, v praxi popri ňom pretrvávali tradičné názvy počas samosprávneho riadenia obcí do 1. polovice 20. storočia. Na Slovensku bol najrozšírenejší názov richtár (z nemeckého Richter – sudca). Funkcia richtára sa zavádzala od raného stredoveku spolu so samosprávnymi výsadami kráľovských miest, zemepanských mestečiek a potrebami vnútornej správy zemepanských dedín. V Uhorsku boli v stredoveku richtári volení i dediční, tzv. šoltýsi. Tereziánske reformy v 18. storočí zrušili dedičných richtárov i systém viacerých zemepanských richtárov v jednej obci (mestečku) a zaviedli voľbu jedného richtára na 1 rok. Termín Všechsvätých (1. 11.) zaviedla viedenská centrálna regulácia v 18. storočí a súvisel s uzávierkou kontribučného (respektíve vojenského) hospodárskeho roka. Zúčtovací a volebný termín okolo Vianoc a Nového roka sa začal širšie uplatňovať až v 2. polovici 19. storočia. K znakom funkcie v 19. storočí patrila richtárska palica (niekde „feruľa“). Najhlavnejšia bola obecná truhlica s obecnými peniazmi a listinami. Richtár z pozície svojej moci zasahoval do miestnych sporov ako sudca. Všeobecne bolo richtárstvo postom požívajúcim vysokú prestíž, čo súviselo s jeho právami a povinnosťami zakotvenými v obecných štatútoch. Nezriedka sa vytvorili rodiny s generáciami richtárov a starostov. Richtár alebo starosta obyčajne pochádzal z majetnejšej, váženej rodiny;

2. častý názov aj pre predsedov rôznych územno-hospodárskych a záujmových združení v obciach i mestách do začiatku 20. storočia, napr.: bergrichter (banícky richtár); kostolný richtár; viničný richtár, pereg; hôrny richtár, urbársky richtár; žobrácky richtár; mládenecký richtár.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: šoltýska kolonizácia, obecná samospráva
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, K., Stoličná, R.: Spoločenstvo obce a rodiny. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava 2000, 171-189.
Apáthyová-Rusnáková, Z.: Obecné spoločenstvo a dedina. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Filová, B.: Spoločenský a rodinný život. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 947-984.