Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

deputátnik

Robotníčky – bírešky na majeri Havkáč. Budmerice (okr. Pezinok), 1929. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Autor neznámy

celoročný zamestnanec na veľkostatku. Časť mzdy poberal v naturálnej forme (v deputáte). Rozšírenie deputátnikov súvisí so systémom využívania námezdných pracovných síl v poľnohospodárstve, ktorý v plnej miere nahradil v 2. polovici 19. storočia po zrušení poddanstva (1848) prácu poddaných. Podľa oficiálnych zdrojov sa rozlišovali v 20. a 30. rokoch 20. storočia nasledovné kategórie deputátnikov:

1. bíreši, kočiši, koniari, voliari, krmiči, oráči, poľní hájnici,

2. dozorcovia,

3. kuriči a strojníci,

4. remeselníci.

Poľnohospodárski robotníci, označovaní aj ako bíreši, sluhovia, ktorí bývali v pridelených domoch na majeroch (v bírešniach) spolu s rodinnými príslušníkmi a poväčšine ešte s inou rodinou, mali k dispozícii 1 izbu a niekedy aj 4 rodiny užívali spoločne 1 kuchyňu. Pod vedením bírešského gazdu vykonávali pomocné práce (guľáši čistenie, kŕmenie hovädzieho dobytka, koniari, voliari, sviniari ostatných hospodárskych zvierat, ako aj zapriahanie, prípravu vozov, náradia) a vykonávali poťahové práce. Kolektivizáciou poľnohospodárstva tradičná sociálna a zamestnanecká kategória deputátnika zanikla.

Autor: Ľubica Falťanová

Pozri aj: deputát, poľnohospodársky robotník
Literatúra: Pranda, A.: Odchádzanie slovenských sezónnych robotníkov na poľnohospodárske práce. In: Slavistika – národopis. Bratislava 1970, 31-86.
Mlynárik, J.: Štrajkové boje na Slovensku. II. Zemerobotníci v rokoch 1919 - 1929. Bratislava 1961.
Taliga, V.: Deputátnici na veľkostatku v 30. a 40. rokoch 20. storočia (na príklade Malých Vozokan a Tajnej). In: Slovenský národopis, roč. 51, 2003, č. 1, 51-72.