Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zrubová konštrukcia

Zrubová konštrukcia, Žakarovce, okr. Gelnica, 1954. Kresba: Eduard Barkány. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave.

stavebná konštrukcia, pri ktorej sa stena vytvára vodorovným kladením drevených brvien po obvode budúcej stavby, ktoré sú v rohoch a v miestach priečok rôznym spôsobom spojené. Na stavbu domov sa používalo mäkké drevo ihličnatých stromov, ktoré bolo rovné. Na hospodárske budovy, najmä v podhorských oblastiach, sa používalo aj tvrdé drevo listnatých stromov, ktoré nebolo dostatočne rovné. Do základového venca, ktorý býval z hrubších brvien a tvoril prah domu, boli zvisle začapované stĺpy budúcich vstupov. Za ďalšími vencami, zvyčajne za 3. alebo až 4. vencom sa do steny vložili stĺpiky okenných otvorov. Vrchný okraj okien a dverí uzatváralo v rovnakej výške spoločné brvno. Steny zrubu pokračovali ešte dvomi radmi brvien, na ktoré sa krížom položili stropné hrady. Vrchol stien zrubu ukončoval posledný veniec, ktorý ležal na stropných hradách. V staršom období sa zrub v rohoch viazal jednoduchým preplatovaním, pri ktorom konce brvien v nároží prečnievali. Postupne sa zaužívali zložitejšie viazania nazývané rybací chvost alebo zámok, pri ktorých vznikalo hladké nárožie. Medzery medzi brvnami zrubu sa na záver vyplnili machom alebo skrútenou slamou a zamazali hlinou. Pôvodne boli brvná zrubu oblé. Až postupom času sa začali okresávať, aby vznikla čo najkompaktnejšia a z vnútornej strany hladká stena. Zrubová konštrukcia sa vyskytovala na prelome 19. a 20. storočia predovšetkým v oblasti stredného a severovýchodného Slovenska. S nástupom tvrdých a nehorľavých stavebných materiálov už v 18. storočí, ako aj s postupne zvyšujúcou sa nedostupnosťou stavebného dreva, najmä v 20. storočí, sa prestala používať.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: plazová konštrukcia, stavebný materiál
Literatúra: ---