Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

parádna izba

Parádna izba, Liptovská Teplička, okr. Poprad, 1971. Foto: Nora Tomanová. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

reprezentačná miestnosť domu. Vyskytuje sa od prelomu 18. a 19. storočia, keď si majetnejšie vrstvy roľníckeho obyvateľstva začali stavať domy s dvomi izbami. Z nich zadná sa využívala na každodenné bývanie a predná na reprezentáciu rodiny. Parádna izba bola zariadená maľovaným a vyrezávaným nábytkom, dekoratívnou keramikou, maľbami na skle, obrazmi svätcov, rodinnými fotografiami. Najbohatšia výzdoba bola sústredená do prednej časti izby, najmä do rohu so stolom, ktorý mal funkciu kultového kúta. V náprotivnom rohu izby oproti stolu stála posteľ, vysoko vystlaná farebne vytkanými alebo vyšívanými perinami, vankúšmi a plachtami. Parádna izba mala predovšetkým reprezentačnú funkciu. Rodina sa v nej sústreďovala iba pri najvýznamnejších výročných sviatkoch a rodinných obradoch. Na spávanie sa využívala len vo výnimočných situáciách. V priebehu roka slúžila na uloženie sviatočného a obradového odevu, ako aj najcennejších predmetov rodiny.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: pôdorys domu, izba, bývanie
Literatúra: ---