Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ženích

Ženích s pierkom na klobúku. Podpoľanie, 30. roky 20. storočia. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto K. Plicka

(mladý pán, braudiger)

muž, ktorý sa žení alebo je pred svadbou. Jeho hlavným znakom bolo pierko (za klobúkom, novšie na chlopni kabáta) označujúce jeho slobodný, mládenecký stav (vdovec už pierko nemal). V niektorých oblastiach Slovenska bol označený aj ručníkom prehodeným cez plecia alebo šatkou visiacou z vrecka. Po začepčení mladuchy aj jemu zložili pierko, čo však nemalo obradový charakter. Počas svadby musel prekonávať rôzne prekážky, skúšky, hádanky, ako aj platiť (za pierko, cestu na sobáš, mladuchu, za jej výbavu, za začepčenú mladuchu a za tanec s ňou). Po svadbe platil alkoholický nápoj mužom v krčme ako prístupné medzi nich. Nové obyčaje vzťahujúce sa na ženícha zdôrazňujú jeho stratu slobody (kladenie chomúta alebo okov, zapriahanie do voza), jeho povinnosti v domácnosti (zametanie črepov, pílenie dreva), plnenie manželských povinností a podriadenie sa žene (obsiahnuté v textoch svadobných telegramov).

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: klobúk, odev ženícha, pierko, svadba, vdova, vdovec
Literatúra: Jakubíková, K.: Pohlavná a veková stratifikácia v svadobných obyčajach na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, č. 1-2, 19-27.