Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

svadobný sprievod

Svadobný sprievod. Hrušov (okr. Veľký Krtíš), 1964. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík

priestorové hierarchické usporiadanie svadobčanov pri ceste na sobáš a späť. Chodievalo sa pešo, na vozoch, saniach, v mestách aj na kočoch. Usporiadanie sprievodu bolo na Slovensku veľmi variabilné. V ňom medzi archaické prvky (dokladajúce magické ochranné úkony) patrilo miesto mužov vpredu a žien vzadu, miesto mladuchy v strede v kruhu družíc. Nechodilo sa v pároch. V sprievode sa nosili predmety (zástava, stromček, veľký koláč), ktoré oznamovali konanie svadby. Túto funkciu mala aj hudba, spev, výskot, plieskanie bičmi, streľba. Prizerajúcim sa ľuďom rozhadzovali alebo ponúkali pohostenie. Pri vydaji mladuchy mimo obce sprievod zastavovali mládenci s právom pýtať od ženícha výkupné (peniaze, alkohol). Od 20. storočia sa postupne rozšírilo chodenie v pároch (vpredu je mladucha s družbom, potom ženích s družicou). Novým zvykom je vedenie mladuchy jej otcom a ženícha jeho matkou. Peší sprievod nahradili autá označené novými znakmi (biele stuhy, bábika – nevesta, imitácie obrúčok).

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: bič, družba, družica, hluk, svadobná zástava, mladucha, strom života, obradový koláč, hluk, ochranná mágia, ženích
Literatúra: Benža, M.: Znaky svadobného sprievodu vo svetle symboliky. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989 č. 1-2, 51-56.