Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

ohlášky

Dievča počas ohlášok má na hlave pripnuté červené stuhy a rozmarínový venček. Doľany (okr. Pezinok), 1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: F. Törey

(prevolanky, opovidy, opominky)

cirkevné ohlásenie sobáša.Túto povinnosť zaviedla cirkev v roku 1215, aby sa zistili prípadné manželské prekážky. Vyhlasoval ich farár v kostole po tri nedele. Zaužívané bolo označenie poctivá panna a poctivý mládenec pre osoby vstupujúce prvý raz do manželstva. Zmenu stavu snúbencov označovali na Slovensku znaky na odeve: u dievky parta, veniec, farba a dĺžka stužky vo vrkoči; u mládenca pierko, ručník, stužka za klobúkom. Iným znakom bola zmena miesta mladuchy v kostole. Nepoctivá dievka musela cez ohlášky za trest stáť uprostred kostola pod lampou. Snúbenci (v sľube, vo vere, zrukovaní) povinne chodili k farárovi na cirkevné poučenie o manželstve, za čo sa mu odmeňovali – dievka pradenami ľanu, mládenec prácou. Ohlášky boli obdobím chystania výbavy a príprav na svadbu. Zanikli po roku 1977, odkedy ich cirkev nevyžaduje.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: klobúk, mladucha, parta, pierko, prespanka, sobáš, snúbenci, veniec mladuchy, výbava
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Sobášne ohlášky a ich miesto v obyčajovom svadobnom systéme na Slovensku. In.: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, č. 1-2, 72-76.