Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

družica

Družica v parte. Žakarovce (okr. Gelnica), 1953. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Látalová

(družička, druska)

svadobná funkcionárka, predstaviteľka slobodných dievčat. Bola ňou príbuzná (sestra, sesternica, dcéra krstnej matky) alebo kamarátka mladuchy, nazývaná prvá, predná, staršia družica. Odevné znaky mala podobné mladuche (partu, veniec, neskôr kyticu), čo malo v magickom zmysle ochrannú funkciu. Jej povinnosťou bolo odovzdať ženíchovi svadobnú košeľu a svadobné pierko a sprevádzať ho na sobáš. Na západnom Slovensku prebrala družica aj niektoré úlohy družbu – prednášanie vinšov, skladanie venca, vyberanie peňazí. Iných úkonov sa zúčastňovala so skupinou družíc ako časti svadobnej družiny. Názov družica sa používa aj na označenie mladých dievčat vystupujúcich v slávnostnom odeve pri iných obradných a slávnostných príležitostiach, napríklad pri pohrebe mládenca alebo dievky, či pri kresťanských sviatkoch.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: družba, kresťanské sviatky, parta, pohreb slobodnej mládeže, sobáš, svadobná družina, svadobní funkcionári, veniec mladuchy
Literatúra: Jakubíková, K.: Pohlavná a veková stratifikácia v svadobných obyčajach na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, č. 1-2, 19-27.