Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zásobnica na obilie

Typy súsekov. Autor A. Mann. Prevzaté z Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca, Bratislava 1988.

objekt alebo nádoba na uskladnenie vymláteného obilia. Delili sa na: prenosné zhotovené z hliny, zo slamy, vydlabané z kmeňa stromov, kôry stromov, prútia, kresaného dreva, dosák, prípadne improvizované nádoby (sud, väčší hrniec) a neprenosné (obilná jama a drevený priečin stabilne osadený v sýpkach, komorách, na povalách a pod.). Archeologický a historický materiál dokladá ich starobylosť a dlhé stáročia používania ich funkčnosť. Tam, kde boli vhodné podmienky na budovanie obilných jám (západné, juhozápadné Slovensko a južný Zemplín), uchoval sa tento spôsob uskladnenia obilia aj v 20. storočí. Nevhodná pôda a dostatok ražnej slamy (v okolí Krupiny, Ipeľskej pahorkatiny, v Honte a Novohrade) podmienili používanie slamených zásobníc, ktoré boli dostupné aj sociálne najslabším vrstvám dedinského obyvateľstva. V horských oblastiach Slovenska sa na uskladnenie využívali predovšetkým drevené súseky. Koncom 19. a začiatok 20. storočia zanikalo využívanie tradičných zásobníc na obilie. Lepšie situovaní roľníci si začali budovať stabilné drevené priečiny v komorách a sýpkach. V murovaných domoch so strechami z nehorľavej krytiny sa obilie voľne rozsypávalo alebo vo vreciach ukladalo do podstrešných priestorov. Tieto spôsoby uskladnenia obilia, ktoré kapacitne viac vyhovovali ako tradičné zásobnice, sa udržali až do kolektivizácie poľnohospodárstva.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: kadlub, lub, slamenica, súsek, sýpka, komora, obilná jama, skladovanie poľnohospodárskych plodín
Literatúra: Mruškovič, Š.: Obilné zásobnice. Martin 1974.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.