Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Urban

Socha sv. Urbana vo viniciach. Dolný Pial (okr. Levice), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Kahounová

(25. máj)

svätec, patrón vinohradov a krčmárov. Roku 230 bol umučený Urban I., na ktorého ľudová predstavivosť preniesla črty biskupa Urbana Langerského, ktorý žil v 5. storočí a podľa legendy sa pred prenasledovaním ukrýval vo vinohrade. Túto kontamináciu ovplyvnil aj dátum sviatku, ktorý je u vinohradníkov pre možnosť mrazu kritický. Podľa ľudovej legendy zomierajúci slepý Urban chcel posvätiť viničné prúty, ale vinohradníci mu zo žartu doniesli černičie. Odvtedy černičie nikdy nezamrzne a vinohrady ničí mráz (Pukanec). Zobrazuje sa so strapcom hrozna. V tradičnej kultúre západného a stredného Slovenska sa s dňom Urbana viažu procesie k jeho sochám, ktoré boli umiestnené najmä na okraji vinohradov. Vo vinohradníckych búdach a pivniciach sa konali a dodnes miestami konajú (Sebechleby) hostiny a zábavy. V Honte kládli k sochám Urbana ako obeť hloh, prvé čerešne. Vo vinohradoch sa začínali zelené práce (od Urbana do Anny). K úrode hrozna sa viaže pranostika: Ak je na Urbana pekne, bude veľa vína, ak oblačno, bude ho málo.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: vinica, patróni, socha, obchádzanie, obetiny, zelené roboty, Anna
Literatúra: Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989, 48, 106, 124.
Bagin, A.: Z našich ľudových pranostík, Ľudoví patróni. Pútnik svätovojtešský 1977, 77-79. Géciová-Komorovská, V.: Ľudový kult svätých patrónov na západnom Slovensku. Bratislava 2009.