Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kalendárne obyčaje

(výročné obyčaje)

odborné označenie úkonov vykonávaných tradíciou stanoveným spôsobom v konkrétnych termínoch v priebehu roka, predovšetkým v obdobiach letného a zimného slnovratu. Hoci ich podobu i význam od stredoveku výrazne ovplyvnilo kresťanstvo a mnohé z nich stabilizovalo pevným datovaním k cirkevnému kalendáru, pôvodne boli tesne spojené s roľníckou prácou a viazané na jej jednotlivé etapy. Mali zabezpečiť zdravie, prosperitu, ochranu pred zlými silami, na základe pozorovaní predpovedať počasie v nasledujúcom roku a odhaliť budúcnosť pomocou veštenia. Pri ich vykonávaní symbolicky i magickými praktikami vyjadrovaná hojnosť, plodnosť, ochrana či čistota mali priniesť podobný účinok v reálnom živote. Počas viacdňových výročných sviatkov sa pripravovali a konzumovali regionálnou tradíciou ustálené druhy obradových jedál, súčasťou jednotlivých obyčajov bol i obradový folklór (piesne, vinše, koledy, tanec, hry) a obchôdzky, ktorými sa mal zabezpečiť želaný úspech. Kalendárne obyčaje sa viažu napríklad k Vianociam, Novému roku, fašiangom, ku dňu Jána Krstiteľa (24. jún) a iným.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: kresťanské sviatky, obchôdzky, slnovrat, Vianoce, Nový rok, fašiangy, Veľká noc, obradové jedlá, plodonosná mágia, prosperitná mágia, očistná mágia, ochranná mágia, Ján Krstiteľ
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.