Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Gregor

(12. marec)

svätec, pápež označovaný ako Gregor I. Veľký, žil v 6. storočí. Jeho zásluhou bolo ustanovenie zákona celibátu a obnovenie cirkevnej hudby, takzvaného gregoriánskeho spevu. Atribútmi jeho zobrazení sú mitra, pápežská tiara a palica s dvojramenným krížom (pastorála), holubica. Na deň Gregora sa uskutočňovali ešte v 1. polovici 20. storočia tradičné gregorácie, obchôdzky žiakov po domoch, ktorí podobne ako na deň Blažeja (3. február) vyberali naturálie pre miestneho učiteľa. Predpokladá sa, že gregorácie mohli nadviazať na starorímske slávnostné sprievody učiteľov a žiakov na počesť bohyne múdrosti Minervy (konané od 9. do 13. marca). Tieto sprievody, neskôr rozšírené aj v západnej a strednej Európe, boli od 9. storočia zasvätené svätému Gregorovi I. Veľkému. Skupiny žiakov s drevenými šabľami so stužkami obchádzali domy a vyberali najmä vajíčka. Obchôdzky boli spojené s deklamovaním veršíkov a so spevom piesní, ktoré napomínali rodičov, aby posielali svoje deti do školy. Tieto prevažne recitatívne prejavy vážneho, ale i žartovného charakteru patria hudobne k najstaršej vrstve úzkorozsahových obradových piesní. Objavujú sa v nich však aj stopy novších duchovných alebo jarmočných piesní. Napriek zániku obchôdzky sa piesne a vinše uchovali dlhšie v detskom folklóre.

Autor: Eva Krekovičová

Pozri aj: Blažej, obchôdzky, učiteľ, vajce
Literatúra: Bednárik, R.: Duchovná kultúra slovenského ľudu. In: Slovenská vlastiveda II. Novák, Ľ. (ed.). Bratislava 1943, 85-86.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 134-136 (tu aj texty vinšov).
Krekovičová, E.: Barokový obraz Smrti-nevesty vo folklóre alebo putovanie jednej jarmočnej balady. In: Národopisné informácie 1993, č. 1, 20-30.