Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

nedielny majetok

vlastníctvo rodiny ako kolektívu, ktorým jednotliví členovia nemohli voľne disponovať. Všetkým členom patril ideálny podiel, z nehnuteľností patril podiel len mužom. Keď sa na majetku stala nejaká škoda, išla rovnako na ťarchu všetkých, spoločne sa znášali aj investície a iné náklady. Každý člen nedielu musel na majetku pracovať, kto svoju pracovnú povinnosť neplnil, mohol byť vylúčený, v tom prípade stratil dedičský nárok na nedielny majetok. Dedenie a spravidla aj delenie majetku sa dialo dobrovoľne (zvyčajne po smrti spoločného predka) alebo zriedka nútene (otec prinútil synov, brat brata či synovia otca, ešte zriedkavejšie zemepanským nariadením). Názov nedielny majetok alebo nediel sa používal v odbornej literatúre od konca 19. storočia. Historici práva vtedy porovnávali novoveký šľachtický nediel so situáciou v súčasnej východnej Európe či na Balkáne, najmä so spoločenstvom zadrugy – zadruhy. Pojem zadruha sa používal aj v literatúre 1. polovice 20. storočia na označenie rodiny na Slovensku, v ktorej sa zachovali mnohé prejavy spolužitia na nedielnom majetku.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: spoluvlastníctvo, deľba majetku, dedičný majetok
Literatúra: Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Kadlec, K.: Rodinný nedíl čili zadruha v právu slovanském. Praha 1898.
Pekař, J.: K sporu o zádruhu staroslovanskou. In: Český časopis historický, roč. 6, 1900, č. 3, 243-267.