Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kveštovanie

(rekordácie)

obchôdzka spojená so zbieraním milodarov, druh peňažných zbierok, ktoré tvorili osobitný príjem učiteľa a žiakov. Kveštovanie je na Slovensku doložené v súvislosti so školami v mestách už v 16. storočí. Učiteľ so žiakmi, dobrými spevákmi, vyšli do ulíc a spievali pred domami mešťanov. Potom učiteľ vošiel do domu, pozdravil domácich a dostal podporu. Boli stanovené dni, kedy komu patria rekordácie. Napríklad v Kežmarku sa v nedeľu po sviatku sv. Gála (16. októbra) a v jarmočné dni kveštovalo pre rechtora, na Martina a Tri krále pre kantora a pomocníka, na Vianoce, Veľkú noc, Turíce a každú nedeľu a štvrtok pre žiakov. V dedinskom prostredí bolo kveštovanie žiakov spojené s dňom Blažeja a Gregora, pretrvávalo vo forme almužny do 30. rokov 20. storočia. V okolí Bratislavy v prvej polovici 20. storočia robil učiteľ po obchôdzkach z časti vyzbieraných peňazí pre žiakov hostinu a po nej aj zábavu.

Autor: Marta Botíková

Pozri aj: almužna, Blažej, Gregor, obchôdzky
Literatúra: Mátej, J.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava 1976.
Škovierová, Z.: Obchôdzky obecných zamestnancov. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 82, Etnografia 29, 1988, 218-224.
Vajcík, P.: Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v 16. storočí. Bratislava 1955.