Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

bratská rodina

(rodina nerozdelených bratov)

forma veľkorodiny, ktorá sa skladá z rodín najmenej dvoch ženatých bratov s potomkami, s bratmi mohli žiť aj ich nezosobášení súrodenci. V tomto prípade sa rodina nerozdelila po smrti rodičov, spoločných predkov. Pretrvávanie rodiny v tejto forme bolo zväčša krátke, rozdelenie sa odďaľovalo z rôznych dôvodov: čakalo sa, kým dospejú deti, kým rodina získa viac pôdy či ďalší materiálny základ pre život rozdelených rodín. Rodiny bratov v starootcovskej generácii bývali zriedkavé. Podľa pravidiel seniorátu bývali novým gazdom a gazdinou najstarší brat s najstaršou nevestou. Autorita nového gazdovského páru však spravidla nedosahovala silu autority predošlého páru. Zaužívali sa preto aj iné spôsoby, napríklad „skríža“, keď najstarší mužský člen bol gazdom a žena najmladšieho gazdinou, alebo sa v úlohe gazdu a gazdinej manželské dvojice striedali.

Autor: Ľubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj: gazda, gazdiná, nevesta, veľkorodina
Literatúra: Botík, J.: K problematike rodinného života v oblasti Krupinskej vrchoviny. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 386-416.
Botík, J.: Obydlia rozšírených rodín v Honte. In: Slovenský národopis, roč. 17, 1969, č. 1, 53-97.
Botíková, M. – Jakubíková. K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.