Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

chliev

Chliev s ošípanou na salaši. Hruštín. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Botík, 1970.

hospodárska stavba určená pre chov ošípaných. Stavali sa murované, drevené, prípadne kombináciou oboch spôsobov. Rôzne boli i pôdorysné riešenia – od jednopriestorových až po rozčlenené na viacero chlievcov. Pre prasnicu s cicajúcimi prasiatkami bol určený prasník, , odrastené prasce a kŕmnych bravov držali v krmníku . Pred chlievom býval pre prasnicu s prasiatkami výbeh (cárok, rajčuľa), do ktorého vypúšťali i dorastajúce ošípané pri kŕmení. V prípade dobrého počasia tam mohli ostať aj celý deň. Krmivo sa nalieval do válova, ktorý bol prístupný priamo z dvora. Vyskytovali sa aj dvojpodlažné chlievy, v ktorých horný priestor slúžil ako kurín, prípadne sem odkladali rôzne náradie. Chliev býval samostatnou stavbou. Umiestnený bol v zadnej časti dvora za maštaľou alebo oproti nej. Niekedy tvoril prístavbu k inej hospodárskej budove. Na malých hospodárstvách chliev obyčajne nemali a ošípané držali v maštali, kde bolo za dverami pre ne ohradené osobitné miesto (cárok, chlievik).

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: hospodárske stavby
Literatúra: Kovačevičová, S. : Sídla a obydlie. In. Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000, s.143-170.
Mjartan, J.: Staviteľstvo. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 897-946.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.