mestská rodina

malá sociálna skupina, založená najmä na vzťahoch medzi manželmi, resp. rodičmi a slobodnými deťmi, ktorá sa zložením, zdrojmi obživy a spôsobom života prispôsobila podmienkam mestského prostredia. Hospodárska činnosť mestskej rodiny nemala samozásobiteľský charakter. Historicky súvisela s rozvojom remesiel, obchodu, školstva, neskôr aj služieb a štátnej správy, od konca 19. storočia s industrializáciou. V porovnaní s vidiekom sa skladala z menšieho počtu osôb a generácií. Prevládali jednoduché formy rodiny a domácnosti; spolužitie s rodinou ženatého dieťaťa malo prechodný charakter. Rozšírené domácnosti odrážali sociálnu diferencovanosť mestského prostredia. V chudobných rodinách mali podnájomníkov, v remeselníckych žili v domácnosti učni a tovariši, v meštianskych služobníctvo. Hlavným zdrojom príjmov rodiny bolo zamestnanie muža; najmä v chudobnejších vrstvách ho doplňoval stabilný či občasný zárobok ženy a dospievajúcich detí. Charakter mestskej rodiny určovalo, že väčšinu prírastku obyvateľstva tvorili prisťahovalci bez rodinného zázemia. Do manželstva vstupovali až po dosiahnutí primeraného hospodárskeho a spoločenského postavenia. Preto len v druhej alebo tretej generácii boli podmienky na vznik širších rodinných a príbuzenských vzťahov. Formovali sa rozptýlené rodiny, založené na kooperácii sídelne oddelených rodín rodičov a detí. V 20. storočí vznikali sídliskové štvrte, osídľované najmä mladými rodinami prisťahovalcov. Dorastaním a sobášením detí postupne strácajú svoj jednogeneračný charakter.

Autor: Peter Salner