Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

matka

Matka s dieťaťom. Šumiac (okr. Banská Bystrica), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová.

1. žena, ktorá má dieťa. Pre ego je matka žena, ktorá ho porodila. Nachádza sa v príbuzenstve 1. stupňa v priamej línii. Názvy mať, mac i matka sa vyskytujú na celom území Slovenska. V súčasnosti sa pociťujú ako archaizujúce, strohé, obradné; prevládajú dôverné formy: mama, mamka, manka, mamenka, mamička, mamočka a i. Všeobecne sa používa aj pri oslovovaní svokry zaťom, nevestou. Matke – gazdinej prislúchala v tradičnej veľkej rodine starostlivosť o stravovanie; matka – nevesta mala na starosti výchovu a odievanie detí, prípravu výbavy dcéram, zaúčala dcéry v ženských prácach, hľadala ženícha dcére, ale i synovi nevestu. Status matky sa zmenil, keď sa sama stala gazdinou na gazdovstve a ako stará matka žila spolu so synmi a nevestami pod jednou strechou. V starobe zotrvala matka zväčša v rodine syna, ktorý zostal na otcovskom majetku. Jej majetok získaný venom zvyčajne dedili dcéry;

2. tradičný názov maternice, s ktorou je spojená predstava o mádre.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: gazdiná, nevesta, gazdovstvo, veno, mádra
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Príbuzenstvo a príbuzenská terminológia. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Švecová, S.: Premeny v živote člena rodiny. In: Botíková, M., Švecová, S., Jakubíková, K.: Tradície slovenskej rodiny. Zostavila M. Botíková. Bratislava 1997, 61-93.