Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dedo

1. príbuzenský termín pre pomenovanie otcovho, matkinho otca, lineárneho predka 2. vzostupnej generácie. Rozšírený na východnom, severovýchodnom a strednom Slovensku. V priamom oslovení sa často používa v rôznych zdrobneninách (dedko, deduš, dzetko, dedeček). Slúži aj ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií predkov pomocou predpony pra-, prapra-. Na pomerne rozsiahlom území stredného Slovenska, vrátane Gemera používali na označenie otcovho, matkinho otca názov starý otec. Termínom dedo tu nazývali aj oslovovali 3. vzostupného mužského predka; termínom dedouka, dedová jeho ženu – 3. vzostupnú predkyňu;

2. maskovaná postava vystupujúca v betlehemskej hre, vo fašiangových sprievodoch, v mikulášskych obchôdzkach;

3. názov figuríny vypchatej slamou (dedko);

4. jedno z označení jaternice;

5. označenie oberučného stolca (zariadenia na zachytenie opracúvaného dreva).

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: dedko, betlehemská hra, fašiangy, obchôdzky, jaternica
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Príbuzenstvo a príbuzenská terminológia. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Švecová, S.: Príbuzenské názvy. In: Botíková, M., Švecová, S., Jakubíková, K.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1977, 32-49.