Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

bratranec, sesternica

príbuzenský termín pre vzájomné označovanie sa detí súrodencov. Príbuzní bočných vetiev, ktorí sa rozlišujú podľa pokolení, respektíve bratraneckých stupňov (prvostupňový, druhostupňový, treťostupňový bratranec, sesternica). Ešte začiatkom 20. storočia sa vo veľkých rodinách deti bratov vychovávali spoločne. Pomerne často sa súhrnne nazývali bračekovci a pri oslovovaní najmä staršieho k menu pridávali titul brat, sestra. Zákonne ich príbuzenský vzťah patril k manželskej prekážke. Od 18. storočia sa zákaz sobášov medzi bratrancami a sesternicami postupne zužoval, respektíve obchádzal dišpenzami. Zvykovým právom bratranectvo 1. (prípadne 2.) stupňa sa dodnes považuje za manželskú prekážku. Reziduálne sa zachovali pôvodné bilaterálne rozlišujúce názvy bratranectva (strýčny brat/sestra, ujčený brat/sestra, tetčený brat/sestra). Termíny bratranec, sesternica sa stali spisovné a ako úradné sa rozšírili na Slovensku najmä pôsobením českých sudcov za 1. ČSR. Postupne nahradili aj termíny bratanec/bratanica pre otcovskú vetvu a sestrenec/sesternica pre materinskú vetvu.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: príbuzenská terminológia, strýko, stryná, ujo, ujčiná
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Príbuzenstvo a príbuzenská terminológia. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Švecová, S.: Príbuzenské názvy. In: Botíková, M., Švecová, S., Jakubíková, K.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1977, 32-49.