Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

báčik, báčinka

1. príbuzenský termín pre vzostupných príbuzných bočnej línie, často bez ohľadu na pokrvnosť či švagrovstvo. V 19. storočí sa používal v zemianskom a pomeštenom vidieckom prostredí – napríklad v Liptove, Turci, Šariši na označenie otcovho brata a jeho ženy, matkinho brata a jeho ženy. Názov sa používal aj pre iných generačne starších bočných príbuzných a ich manželiek, ale i manželov spriatelených s rodinou, boli tak oslovovaní jej deťmi. Na rozdiel od zanikajúceho termínu báčinka, názov báčik prežíva v slovensko – maďarskej kontaktovej zóne aj po 2. svetovej vojne a pomenúva sa ním osoba mužského pohlavia vzostupnej generácie bez bližšieho určenia príbuzenských väzieb;

2. časté označenie cudzej staršej osoby mužského pohlavia.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: ---
Literatúra: Apáthyová-Rusnáková, Z.: Príbuzenstvo a príbuzenská terminológia. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.