Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kolektivizácia poľnohospodárstva

štátom iniciovaná, riadená a často vynucovaná premena roľníckej malovýroby na poľnohospodársku veľkovýrobu na družstevnom princípe. Uskutočnila sa v dvoch etapách (1949–1955, 1955–1960). Nerešpektovali sa pri tom sociálne, kultúrne a psychologické otázky. Družstevné poľnohospodárstvo sa preto vnímalo ako agresivita, ktorá rozbíjala tradičný spôsob života. Dôsledkom boli nielen slabé ekonomické výsledky poľnohospodárskych družstiev, ale aj nové životné stratégie jednotlivých generácií vidieka, ktoré vďaka industrializácii hľadali uplatnenie v mimoroľníckych zamestnaniach.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia nastúpilo slovenské poľnohospodárstvo pozitívny trend postavený na koncentrácii výroby, kapitálu, využívaní moderných technológii a dobrej kvalifikačnej úrovni pracovníkov. Spôsob života na vidieku dostal vtedy dva významné znaky modernizácie – nahradenie zdedených, od indivídua často nezávislých väzieb možnosťou vlastnej voľby a vážnosť racionálneho konania. Vo veľkovýrobných podmienkach družstevného poľnohospodárstva prestala byť práca na pôde len tradovaním skúseností overených predchádzajúcimi generáciami. Tento spôsob modernizácie je charakteristický pre industriálne obdobie vývinu spoločnosti.

Kolektivizácia poľnohospodárstva priniesla zmeny nielen v obsahu roľníkovej práce, ale začala na vidieku formovať aj nový spoločensko-profesionálny systém, novú hierarchiu hodnôt a nové vzory sociálneho správania, ktoré poskytli najmladšej generácii nové kompetencie i v spoločenských vzťahoch. To bol v 80. rokoch 20. storočia rozhodujúci a pozitívny prínos kolektivizácie poľnohospodárstva pre spôsob života slovenského vidieka, ktorý vo veľkej miere ovplyvnil i názory obyvateľov na jeho vývin po roku 1990.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: industrializácia
Literatúra: Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009.