Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

okarína

Okarína. Foto V. Kyseľ 2009 (nelokalizované).

malá uzatvorená drevená alebo hlinená píšťalka oválneho tvaru s hmatovými dierkami (dĺžka 15 – 17 cm, výška 4 – 5 cm). Býva sfarbená na modro, červeno alebo tehlovo a vypaľovaná. Má do 10 štandardných hmatových otvorov a zobákovo alebo zobcovo predĺžený náustok, do ktorého sa fúka vzduchový prúd na hranu malého oblôčika. Hmatové otvory sú na vrchnej strane umiestnené v dvoch radoch (4+4) a v spodnej časti sú dva palcové otvory. Okarína ma dutý zvuk, diatonické ladenie a umožňuje zahrať akúkoľvek pieseň. Silnejšie alebo slabšie fúkanie vyvoláva glisandovú zmenu tónovej výšky.

Okaríny sa vyrábali na strednom Slovensku z dvoch častí, ktoré sa zlepili a v ich spojive sa vytvoril fúkací otvor. Boli to nástroje pre deti (s menším počtom hmatových otvorov), ale uplatnili sa aj pri domácom amatérskom muzicírovaní. Príbuzné ľudové nástroje sú hlinené píšťalky alebo vtáčiky (koníčky), ktoré nemajú nijakú alebo len jednu hmatovú dierku. Okaríny a vtáčiky sa maľujú a glazúrujú. Používajú sa aj na napodobenie volania kukučky (drevená kukačka) alebo na signalizáciu pri detských hrách.

Autor: Oskár Elschek

Pozri aj: ---
Literatúra: Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 224-235.

video

Na okarínu hrá M. Rusko, Bratislava, 2008. Archív Koordinačného centra TĽK.