Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kuchynský riad

Tradičný kuchynský riad. Prevzaté z: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I, Bratislava, 1995, 287.

náradie na prípravu, jedenie a ukladanie stravy. Na výrobu tradičného kuchynského riadu sa používalo najmä drevo, hlina, slama, liatina a plech. Väčšina riadu v dedinských domácnostiach pochádzala z domáckej alebo remeselnej výroby. Na otvorenom ohnisku sa varilo v kotloch, ktoré viseli nad vatrou alebo v hlinených hrncoch – variakoch, šerpenkách, rajtopoch, ktoré sa k ohňu pristavovali. Hrnce sa do ohňa kládli aj na liatinové podstavce – drajfúzy, nôžky, koníky. Používali sa tiež nádoby s nožičkami a rúčkou. Po tom, ako bolo v domoch otvorené ohnisko nahradené sporákom – šporheltom, mašinou – s kovovou platňou na varenie, zmenil sa aj riad. Hlinené vystriedali železné liatinové hrnce a panvice. Pri pečení na otvorenom ohnisku sa používali železné ražne a rošty, pri pečení v peci drevená lopata, ktorou sa chlieb alebo koláče sádzali a vyberali z pece, ohreblo na posúvanie žeravých polien, metla na čistenie pece a niekde aj kovový držiak s drevenou rúčkou na zasúvanie hrncov. Chlebové cesto sa zarábalo vo väčšom drevenom koryte, ktoré mávalo podstavce. Cesto sa nechávalo kysnúť v drevených korýtkach – vahanoch alebo v okrúhlych či oválnych – slamienkach. Na pečenie koláčov a menšieho pečiva sa používali plechy – ťapše, bľachovce, brotvany, na pečenie hydiny alebo mäsa hlinené alebo liatinové pekáče. Jedlá sa pražili na panviciach – pauňach, pražiakoch. Na mútenie masla bol v každej domácnosti mutovník. Obilie na krúpy sa spracúvalo v ručných alebo nožných stupách alebo v ručných kamenných mlynkoch – žarnovoch. V žarnovoch sa podomácky mlela aj hrubá múka, jemnejšia sa nechala zomlieť v mlynoch. Na drvenie maku, soli, cukru, korenín sa používal kovový mažiar. Na preosievanie slúžili sitá, prípadne riečice rôznej hustoty. Na dávkovanie surovín sa používala závesná váha – mincier. Cesto sa spracovávalo na drevených lopároch rôznych veľkostí a tvarov, jedlá sa miešali drevenými varechami a habarkami, naberali naberačkami a vyberali veľkými varechami s dierami. Používal sa i drevený valček na vaľkanie cesta a drevený tĺk na pučenie zemiakov. Plechové pomôcky do kuchyne – naberačky, cedáky, strúhadlá, ružice na vyprážanie, podstavce pod hrnce a pod., predávali drotári. Na porciovanie a krájanie sa používali sekáčiky a nože. Kapusta sa rezala pred nakladaním na drevených strúhadlách so železnými nožmi. Na jedenie sa pôvodne používali hlboké misy a drevené lyžice. Až keď sa jedenie viac individualizovalo, začali sa aj na dedinách používať plytké i hlboké taniere a príbory. Na pitie slúžili hlinené alebo plechové hrnčeky a sklenené poháre rôznych tvarov, na pálenku štíhle cievniky, rumplíky. Žinčica, kyslé mlieko, srvátka sa pila z dreveného črpáka. Súčasťou inventára kuchyne boli i rôzne predmety na ukladanie potravín a kuchynského náčinia. Soľ sa držala v drevených soľničkách, korenie v koreničkách, ocot a olej v hlinených nádobách s úzkym hrdlom. Lyžice sa ukladali do dreveného lyžičníka. Na ukladanie chleba slúžil v komore špeciálny stojan v tvare rebríka, v ktorom stáli pecne tak, aby sa nedotýkali. Vo väčších drevených nádobách – geleta, bočka sa držala bryndza, nakladaný tvaroh, topené maslo, nasolené mäso a pod. Múka, krúpy a strukoviny sa ukladali v sudoch alebo truhlách – štrichoch. Na mlieko bývali vysoké hlinené mliečniky – dluháne, kozáky, stupky. Voda sa pôvodne držala v drevených – putniach, šafľoch, kanvách, neskôr v plechových a smaltovaných vedrách, ktoré stáli zvyčajne na lavici v pitvore domu.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: črpák, geleta, lyžičník, kotol, mažiar, misa, mliečnik, mútovník, stupa, putňa, vahan
Literatúra: Markuš, M.: Starodávne kuchynské nástroje. In. Výživa a zdravie, roč. 7, 1962, 240.
Markuš, M.: Stravovanie. In: Slovensko - Ľud. II. Zostavili: B. Filová, J. Mjartan. Bratislava 1975, 845-860.

galéria