Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

krúpy

(geršli, lohádza, pencaky)

potravina vyrobená tlčením alebo obrusovaním obilných zŕn. Najstarším spôsobom výroby krúp bolo trenie zrna medzi dvoma plochými kameňmi. Krúpy sa drvili aj pomocou tĺka v stupkách alebo v ručne poháňaných kamenných mlynkoch. Na prelome 19. a 20. storočia sa začali krúpy spracovávať v mlynoch nastavením mlynských kameňov na lúpanie a vyrábali sa väčšie krúpy i menšie krúpky. Krúpy sa robili predovšetkým z jačmeňa. Robili sa aj krúpy z pšenice s tenkým klasom, tzv. tenkeľa, v južných regiónoch aj krúpy z prosa a na severnom a východnom Slovensku krúpy z pohánky. Vrchný obal zŕn obilia, ktorý sa pri ich výrobe odstraňoval, slúžil ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Krúpy boli spolu s múkou základnou obilninovou potravinou a energetickým zdrojom výživy ľudí na Slovensku celé stáročia. V tradičnej slovenskej kuchyni sa menšie krúpky zavárali do polievok a z krúp sa varili sýte kaše. Najznámejšou bola tzv. zabíjačková alebo žobrácka kaša pripravená z krvi a krúp počas domácej zabíjačky ošípanej. V niektorých lokalitách bolo zvykom podávať krúpové kaše ako obradové jedlo na svadobnej hostine alebo na Štedrú večeru. V priebehu druhej polovice 20. storočia sa krúpy z jedálneho lístka Slovákov postupne vytrácali a nahradila ich ryža.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: tenkeľ, mažiar, stupa, mlyn
Literatúra: Markuš, M: Tenkeľ a jeho karpatsko-balkánske obmeny. In: Slovenský národopis, 23, 1975, s.23-38.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.