Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

korenie

Sušenie rasce. Liptovské Sliače (okr. Liptovský Mikuláš), 1982. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: R. Stoličná.

čerstvý alebo usušený rastlinný materiál s ostrou chuťou a silnou vôňou používaný na aromatizovanie a zvýraznenie chuti jedál. Ako korenie sa používajú podzemné časti rastlín, kôra stromov, listy, kvety a kvetné súčasti, plody, semená i celé rastliny. Používanie korenia bolo známe všetkým starovekým národom. Okrem domáceho používali aj cudzokrajné korenie, ktoré na trhy Egypťanov, Grékov a Rimanov prinášali z Ázie predovšetkým arabskí kupci. V starovekom Ríme sa začali organizovať prvé výpravy na získanie lacnejších zdrojov korenia. Čierne korenie priviezli z Indie vojaci Alexandra Veľkého v 3. storočí pred n. l. Hlavným centrom obchodu s korením v 1. storočí n. l. bola Alexandria, neskôr Konstantinopol. Európsky obchod s korením ovládli benátski kupci, ktorí ho predávali po celom Stredomorí. Veľa nových poznatkov získala Európa, keď križiaci r. 1099 dobyli Jeruzalem a spoznali vzácne druhy ovocia, potravín a korenia. Záujem o cudzokrajné korenie sa v Európe rýchle šíril a podnietil mnohé objaviteľské cesty – v 13. storočí výpravu Marca Pola do Číny, v 15. storočí Krištofa Kolumba, ktorého výprava sa skončila objavením Ameriky, odkiaľ sa do Európy dostala paprika a vanilka. Veľmi dôležitá bola aj cesta Vasca de Gama do Indie, odkiaľ r. 1599 doviezol množstvo vzácneho korenia. Táto cesta definitívne zlomila v obchode s korením dominanciu Benátok, na ich miesto nastúpili Portugalci, neskôr Španieli, Holanďania a Angličania. Pri pestovaní a rozširovaní cudzokrajného korenia v Európe zohrávali už od raného stredoveku dôležitú úlohu kláštory, ktoré bývali strediskami dobrej kuchyne.

Korenie používané v slovenskej kuchyni možno rozdeliť na dve kategórie. Sú to produkty domáceho pôvodu, zbierané v prírode alebo pestované v záhradách: rasca, kôpor, cibuľa, cesnak, chren, petržlen, majorán, rozmarín, zádušník, bazalka, materina dúška, palina, mäta, ruta a iné. Druhú skupinu tvorí importované korenie: čierne korenie, bobkový list, klinčeky, škorica, vanilka, muškátový orech, paprika, ďumbier (zázvor). Cudzokrajné korenie sa najskôr uplatňovalo v kuchyni vyšších spoločenských vrstiev, neskôr meštianstva; na prelome 19.–20. storočia sa začalo ujímať aj v kuchyni ľudových vrstiev.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Romváry, V.: Koreniny, pochutiny v domácnosti. Bratislava 1981.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.