Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kar

( karmina, pohrebuvanie, podušie, umarčizna, umorky, komašňa)

1. pohrebná hostina. V tradičných vidieckych spoločenstvách na Slovensku sa kar usporiadal po pohrebe v dome zosnulého pre smútočných hostí. Pohostenie na kare bývalo často len symbolické. Stačilo podať chlieb a pálenku. Jedenie chleba na kare bolo typické najmä v oblastiach horského a podhorského charakteru, kde bol vzácnou potravinou. Na kare sa chlieb nesmel krájať, iba lámať. V prosperujúcich, nížinných oblastiach Slovenska sa na kare zvyklo podávať ku chlebu údené mäso, klobásy alebo slanina. V oblasti západného a východného Slovenska sa jedli i koláče alebo iné pečivo. Podobne, ako na tradičných svadobných hostinách, aj na kare sa konzumovali mliečne výrobky, napríklad tvaroh alebo bryndza. Bohatšie pohrebné hostiny sa poriadali keď zomrel mladý človek. Vtedy sa podávali jedlá ako na svadobnej hostine. K tradičným prvkom na kare patrilo podávanie alkoholických nápojov, najmä pálenky (hrobová, karová pálenka) a vína, ktorými si pozostalí pripíjali na pamiatku zosnulého. Na východnom Slovensku, najmä u obyvateľstva pravoslávneho vyznania bolo zvykom poriadať pohrebnú hostinu priamo na cintoríne, na hrobe. Hostina sa na hrobe robila aj po niekoľkých týždňoch, prípadne mesiacoch od úmrtia a počas sviatkov Veľkej noci. Podľa ľudovej viery sa tým zabraňovalo neželanému návratu duše zosnulého. Z toho istého dôvodu bolo v niektorých lokalitách zvykom, že sa od úmrtia až do pohrebu v dome zosnulého nevarilo a jedlo na kar sa pripravilo u susedov, pričom sa dbalo na to, aby každé jedlo malo nejakú chybu a duša zosnulého nemala chuť sa kvôli jedlu vracať. Etnografické záznamy dokumentujú, že na Slovensku pretrvali až do 20. storočia aj zvyky obetovať na kare jedlo alebo nápoj duši zosnulého. Pohárik s pálenkou sa položil za okno a nechal sa tam tri dni, aby si zosnulý mohol z neho upíjať alebo v deň pohrebu sa nechal na stole kus chleba a pohárik pálenky, pretože ľudia verili, že sa zosnulý vráti poďakovať za pohreb.

V druhej polovici 20. storočia sa tradičný charakter karov začal postupne meniť. Kary, podobne, ako svadobné hostiny sa poriadajú mimo domu, v rôznych pohostinských zariadeniach, kde sa podávajú pre smútočných hostí náročnejšie jedlá.

2. (karmina) – označenie hostiny po zabíjačke na juhozápadnom Slovensku.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.