Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

jaternica

(črevko, hurka, jelito, kyska, pľuncka)

mäsový výrobok pripravovaný pri domácej zabíjačke. Na náplň jaterníc sa používali vnútornosti: pľúca, srdce, slezina, pečeň, mäkšie a tučnejšie časti mäsa a na zjemnenie chuťových vlastností aj ďalšie suroviny. Pôvodne to boli obilninové kaše, napríklad pohánková, prosná alebo tenkeľová, od druhej polovice 20. storočia sa do jaterníc pridávali najmä uvarené jačmenné krúpy, ryža alebo žemle. V horských oblastiach sa zvykli jaternice plniť aj nastrúhanými surovými zemiakmi, tzv. liptovské droby. Do zmesi – prátu sa pridávala soľ, korenie, cibuľa a cesnak. Hotová zmes sa plnila do umytých bravčových čriev. Po naplnení sa jaternice uzavreli špajľami a uvarili sa. Podobne sa robili aj krvavničky, do ktorých sa pridávala surová alebo uvarená krv. Krvavničky sa robili na celom Slovensku s výnimkou časti príslušníkov pravoslávnej a gréckokatolíckej konfesie, ktorí rešpektovali zákaz požívania krvi. Jaternice a krvavničky sa konzumovali najmä na zabíjačkovej hostine. Niekde sa jaternice nazývali podľa mien svätcov, ktoré sú v kalendári od predvianočného času až po fašiangové obdobie, v ktorom sa zabíjačky najviac robili: dora, matej, katarína, barbora, tomáš alebo názvami príbuzných: dedo, baba, ujec, ujčiná.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Pelech, O. a kol.: Domáca zakáľačka. Bratislava 1978.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.