Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

halušky

(čuse, džgance, džatky, glgačke, hičkoše, nočky, strapačky, trepanky a iné)

cestovina pripravovaná hádzaním redšieho cesta po malých kúskoch pomocou noža, lyžice, varechy alebo sita s hrubými otvormi do vriacej vody. Halušky sa pôvodne pripravovali z múčneho cesta. Po udomácnení zemiakov na našom území sa zvykli do ich cesta pridávať postrúhané varené alebo surové zemiaky. Múčne halušky sa varili najmä v nížinných oblastiach Slovenska, zavárali sa do polievok a podávali ako príloha k mäsitým jedlám. V horských a podhorských regiónoch sa pripravovali halušky z múky a zemiakov. Podávali sa ako výdatné samostatné jedlo, ktoré sa dochucovalo tvarohom, dusenou kyslou kapustou, bryndzou a mastili sa pokrájanou praženou údenou slaninou alebo na masle opraženou pokrájanou cibuľou. Konzumovali ich roľníci, pastieri, drevorubači, uhliari, baníci, furmani často ako ranné jedlo, ktoré malo ľudí nasýtiť pred ťažkou prácou. Ešte v 50. rokoch 20. storočia sa halušky varili na dedinách v severoslovenskej a východoslovenskej oblasti dva-trikrát do týždňa. Najznámejšie boli bryndzové halušky a strapačky s kyslou kapustou. Príprava halušiek s bryndzou je známa nielen na Slovensku, ale aj v priľahlých karpatských oblastiach Ukrajiny, Poľska a Moravy. Najväčšiu obľubu však dosiahli v karpatskej oblasti Slovenska, preto ich kulinárna literatúra od polovice 19. storočia udáva ako najtypickejšie národné jedlo Slovákov.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: bryndza
Literatúra: Stoličná, R.: Od „nestráviteľného“ jedla k národnému symbolu. In: Etnologické rozpravy 2002, č. 1, 8-27.