Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

fašiangové jedlá

Napichávanie slaniny na ražeň fašiangovníkom. Zborov nad Bystricou (okr.Čadca), 1981. Prevzaté z Stoličná, R. a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava, 2000, 201. Foto: T. Szabó

charakteristické jedlá obdobia fašiangov. Na väčšine územia Slovenska bolo zvykom, že mládenci oblečení v maskách chodili v poslednú fašiangovú nedeľu po domoch na obchôdzku. Za odmenu dostávali rôzne potraviny a peniaze. Slaninu a klobásy si zvykli napichávať na ražeň, pečivo, koláče, vajíčka a peniaze si ukladali do košov. Po obchôdzke si mládež vystrojila v krčme alebo v niektorom dome hostinu. Z vajec a slaniny si robili praženicu, niekde slaninu vytopili a na tuku vyprážali pečivo. Za peniaze zvyčajne nakúpili alkoholické nápoje a vyplatili muzikantov. Pre fašiangy sú typické rôzne druhy vyprážaného pečiva – šišky, pampúšky, fánky, krapne, herouke a pod. Podľa ľudovej viery konzumácia vaječných jedál a vyprážaného pečiva mala zabezpečiť rodine a hospodárstvu želanú prosperitu, ktorej základ a predpoklady sa vytvárali na začiatku jari. Charakter fašiangových jedál má korene v tradičnom rytme roľníckych prác, ktorých v tomto období bolo menej, takže bol dostatok času i potravín na rôzne zvyky, zábavy a hostiny. Na charakter fašiangových jedál vplývali aj stredoveké cirkevné nariadenia, zakazujúce v 40-dňovom pôste, ktorý po nich nasledoval, konzumáciu mäsa, masti, vajec, mlieka, syra. Konzumácia tradičných fašiangových jedál pretrváva v dedinskom i mestskom prostredí aj v súčasnosti.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: fašiangy
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.