Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

spoločenská (sociálna) kultúra

pojem používaný v etnológii, ktorým sa označuje súhrn javov rodinného a spoločenského života. V staršom chápaní v národopise, respektíve v etnografii sa spoločenská kultúra ponímala ako súčasť pojmu ľudová kultúra. V rámci spoločenskej kultúry bádatelia na Slovensku skúmali napríklad rodinné a príbuzenské vzťahy, štruktúru rodiny a manželstva, susedstvo a susedské vzťahy, štruktúru lokálneho spoločenstva, lokálne inštitúcie, vzťahy obyvateľov lokálnych spoločenstiev, štruktúru vybraných sociálnych skupín, vnútorné a vonkajšie skupinové vzťahy a iné. Koncom 20. storočia sa výskum spoločenskej kultúry rozšíril o nové témy, ako napríklad morálka, etika a etiketa, socializácia (proces začleňovania človeka do svojho sociálneho prostredia, pri ktorom si osvojuje normy a hodnoty vlastnej kultúry), pôsobenie kultúrnych vzorov, vzorov správania a iné. Termín spoločenská (sociálna) kultúra však niektorí bádatelia považujú za rozporný, keďže z definičného hľadiska sa kultúra a priori viaže na spoločenstvo/ spoločnosť, inak povedané, reálne nejestvuje spoločnosť/ spoločenstvo bez kultúry. Preto niektorí bádatelia namiesto tohto termínu uprednostňujú iné termíny, ako napríklad sociálny systém, spoločenský poriadok alebo sociálna organizácia.

Autor: Dušan Ratica

Pozri aj: duchovná kultúra, etnografia, etnológia, ľudová kultúra, materiálna kultúra, národopis
Literatúra: Beňušková, Z. – Ratica, D.: Obraz spoločnosti a jej fungovanie v slovenskej etnológii v 2. polovici 20. storočia. In: Slovenský národopis, roč. 50, 2002 , 395-404.
Horváthová, E.: Teoretické otázky súčasnej etnografie. In: Slovenský národopis, roč. 21, 1971, 311-317.