Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sedliacka

Tanec na kúby. Folklórna skupina zo Selca (okr. Trenčín). Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó, nedatované.

(sedliacka polka, sellácka, sedliacka na kúby, kúbová, vyhadzovaný, slovenská, vrtená, frišká)

párový krútivý tanec starého štýlu, charakteristický najmä pre trenčiansku tanečnú oblasť. Lokálne názvy tanca boli odvodené od prostredia, v ktorom sa tancoval, alebo od dominantného tanečného motívu. Choreografická stránka tanca v jednotlivých regiónoch pôvodne pozostávala z častí: predspev tanečníka a privolanie partnerky, vrtenie dievky a cifrovanie mládenca, krútenie páru a na záver príznačný motív, ktorý sa viackrát, obyčajne do tretice, opakoval. Bolo to „vyhadzovanie“ partnerky na kúby – zdvihnutie a posadenie alebo dokľaknutie tanečnice na nastavené stehno alebo bederný kĺb, ale aj na plece tanečníka, po ktorom nasledovalo unikanie, menenie sa a prekáranie partnerov. Dĺžka a zastúpenie jednotlivých častí v tanci sa líšili v závislosti od lokálnych a regionálnych zvyklostí. Hudobný sprievod k tancu pôvodne tvorili sláčikové ľudové hudby. Tancoval sa s predspevom v miernom tempe a následným tanečným prevedením v rýchlom tempe. Prienik dychových hudieb v regióne ovplyvnil priebeh tanca – úvodný predspev sa zmenil na zborový spev alebo úplne zanikol. Viaceré lokálne obmeny sedliackej boli ešte v 1. polovici 20. storočia rozšírené najmä v okolí Trenčína (s príznačným sprievodom dychovej hudby), Myjavy a na moravských Kopaniciach.

Autor: Dana Kľučárová

Pozri aj: dychová plechová hudba, krútivé tance, sláčikové hudby
Literatúra: Zálešák, C.: Ľudové tance na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 1964.

audio

Viplat ma gazda… Pieseň k tancu „sellácka“. Spieva Jozef Halgoš, na heligónke hrá Pavol Ježík z Trenčianskej Turnej (okr. Trenčín), 2009. Archív Jozefa Lehockého.