Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

rozkazovačky

(rozkázaňie, roskäzovaňie, prepuácáňí a iné)

1. Tradičný spôsob komunikácie medzi spevákmi, tanečníkmi a muzikantami. Účastníci zábavy si želanú pieseň či tanec neobjednávali, ale predspievaním alebo iba zvolaním incipitu piesne si ju „rozkázali“. Hudbu usmerňovali aj potleskmi, podupmi alebo pohybovými gestami. Rozkazovali väčšinou len muži, samostatne, s výraznou gestikuláciou, ale pri svadbách aj ženy. Za vyhovenie muzikantom platili;

2. Spôsob spevno-hudobnej zábavy pri svadbe – napríklad spievanie a hranie poza stoly;

3. Osobitá forma improvizovaných mládeneckých tancov s predspevom, zameraných na prestížne pretekanie tanečníkov (roskazovačky, krepčeňí, cifrovaňie). Súperenia rozkazovačov neraz vyvrcholili konfliktmi aj bitkami. Rozkazovačky boli v minulosti všeobecne rozšírené, v súčasnosti pretrvávajú ako osobité spevácko-hudobno-tanečné prejavy a v spojení so svadbou sa najviac udržali na strednom Slovensku, najmä na Podpoľaní.

Autor: Dana Kľučárová

Pozri aj: mládenecké tance, krútivé tance
Literatúra: Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001.

video

Rozkazovačky. Rozkazujú Ondrej Selecký z Hrochote, Jozef Smutný z Dúbrav, Pavel Smilek a Ján Michálik z Detvy, 2011 . Archív Koordinačného centra TĽK.